Меню
Страницы
Статья
Informačný bulletin č. 12 (45) mimoriadne vydanie 1. marca 2021
Veľvyslanectvo Kazašskej republiky v Slovenskej republike
Informačný bulletin č. 12 (45)
mimoriadne vydanie
1. marca 2021
Veľvyslanec Roman Vassilenko:
„Kazachstan a Slovensko si udržali a rozšírili spoluprácu aj napriek pandémii“
Rozhovor pre inbusiness.kz, 25. februára 2021
Obchod medzi Kazachstanom a Slovenskom sa napriek pandémii a obmedzeniam zvýšil zo 40 miliónov amerických dolárov v roku 2019 na 70 miliónov dolárov v roku 2020. Prečo a ako sa to stalo, povedal v exkluzívnom rozhovore pre inbusiness.kz veľvyslanec našej krajiny v Bratislave Roman Vassilenko.
– Roman Jurjevič, pôsobíte ako veľvyslanec už niečo vyše roka. Čo sa Vám počas tohto obdobia podarilo urobiť z vytýčených úloh, ktorým dnes čelia veľvyslanectvá, veď toto obdobie, myslím tým pandémiu, nebolo ľahké?
- Áno, nie tak dávno uplynul bol rok od môjho vymenovania prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom za prvého veľvyslanca Kazachstanu na Slovensku so sídlom v Bratislave. A 25. februára to bude rok, čo som odovzdal svoje poverovacie listiny prezidentke Slovenska Zuzane Čaputovej a podľa toho aj oficiálny začiatok práce nášho veľvyslanectva v jednom z najkrajších miest strednej Európy v plnom rozsahu.
Pokiaľ ide o prácu za posledný rok, úprimne povedané, nemôžem sa sťažovať. Nášmu malému tímu sa podarilo niečo urobiť aj napriek pandémii a trvalému lockdownu.
Prelomovou udalosťou v rozvoji bilaterálnych vzťahov bola, samozrejme, návšteva nášho ministra zahraničných vecí Muchtara Tleuberdiho v októbri 2020, jeho plodné rokovania so slovenským náprotivkom Ivanom Korčokom, ministrom obrany Jaroslavom Naďom a šéfmi mnohých popredných slovenských spoločností.
Vzhľadom na začiatok práce novej slovenskej vlády v marci minulého roku bola návšteva nášho ministra dôležitá z hľadiska potvrdenia spoločného záujmu o ďalšiu spoluprácu. Táto návšteva, ktorá sa uskutočnila na pozadí zavedenia ďalšieho núdzového režimu na Slovensku, ale s dodržaním maximálnych preventívnych opatrení, mala určitú auru surreality, ale preto sa na ňu väčšmi viac pamätalo.
Rok sa začal úspešným stretnutím medzivládnej Komisie a podnikateľského fóra v Nur-Sultane v januári, ešte v predkoronakrízovom období, keď neexistovali ani rúška, ani sociálny odstup ani dezinfekcia rúk. Toto stretnutie nastavilo tón pre všetkých týchto 12 mesiacov roku 2020.
- Môžete nám o tom povedať podrobne? Čo máte na mysli pod „nastaviť tón“?
– Ako komisia rozhodla, právny základ vzťahov sa v priebehu roka rozšíril – boli vypracované a podpísané tri medzirezortné memorandá o spolupráci v oblasti lesného a vodného hospodárstva, ako aj cestovného ruchu.
A z iniciatívy nášho veľvyslanectva bola podpísaná Dohoda o spolupráci medzi Národnou akadémiou vied Kazašskej republiky a Slovenskou akadémiou vied a Memorandum o informačnej spolupráci medzi štátnymi tlačovými agentúrami Kazinform a TASR.
Začiatkom tohto roka bolo podpísané Memorandum o spolupráci medzi novou Medzinárodnou univerzitou cestovného ruchu a pohostinstva v Turkestane a Ekonomickou univerzitou v Bratislave, jednou z najväčších univerzít v krajine, ktorá nedávno oslávila svoje 80. výročie.
Všetky tieto dokumenty prispejú k ďalšiemu posilneniu obchodnej, informačnej a vzdelávacej spolupráce.
Čo sa týka obchodných kontaktov, v súčasnosti v Kazachstane pôsobí asi 40 právnických osôb, pobočiek a zastúpení so slovenskou účasťou a spoločnými podnikmi v rôznych oblastiach.
Máme napríklad centrum na laserovú korekciu zraku, energetické spoločnosti, spoločnosti zaoberajúce sa vývojom a predajom chemických prieskumných vozidiel pre obranný priemysel, potravinárske spoločnosti a ďalšie.
Pre blokovanie a narušenie normálnej prezenčnej komunikácie sme, ako mnoho ľudí na celom svete, museli hľadať nové príležitosti na podporu podnikateľov, posilnenie existujúcich a nadviazanie nových kontaktov medzi verejnými alebo súkromnými organizáciami na oboch stranách. Je potešiteľné, že sa prostredníctvom rokovaní podarilo podpísať nové dohody o spolupráci.
Očakáva sa, že čoskoro bude podpísaný dokument o spolupráci medzi centrom pre rozvoj obchodnej politiky QazTrade a Radou slovenských exportérov (poznámka: Dohoda bola podpísaná 26.02.2021). No celkove v tejto sfére musíme pracovať a pracovať.
Za jeden z najdôležitejších výsledkov roka práce veľvyslanectva by som označil hádam posilnenie väzieb s dávnymi priateľmi našej krajiny a hľadanie nových, a to ako medzi politikmi a podnikateľmi, tak aj medzi odborníkmi, kultúrnymi osobnosťami a novinármi.
Bez podpory týchto ľudí, ktorí majú úprimný vzťah ku Kazachstanu, by sme nemohli urobiť ani polovicu našej práce, najmä za pandémie.
- Spomenuli ste dávnych priateľov. Koho ste mali na mysli?
- Načriem trocha do histórie. Vzťahy so Slovenskom boli nadviazané 1. januára 1993, od prvého dňa existencie suverénneho Slovenska, ktoré práve opustilo federáciu s Českou republikou. A odvtedy sa veľa urobilo na ich rozvoj.
Základ týchto vzťahov položili vzájomné návštevy prezidentov Slovenska a Kazachstanu (prvý prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev uskutočnil štátnu návštevu Bratislavy ešte v roku 2007. - poznámka autora). V posledných rokoch našu republiku navštevovali predseda vlády, predsedy parlamentu a ministri zahraničných vecí a hospodárstva Slovenska. To všetko prispelo k vytvoreniu pevného právneho rámca, ktorý obsahuje viac ako 20 dokumentov, vrátane takých kľúčových dokumentov pre hospodársku spoluprácu, ako sú dohody o vzájomnej ochrane a podpore investícií a dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia.
Slovensko sa tiež zúčastnilo na medzinárodnej výstave Astana Expo - 2017 a získalo jednu z cien. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky pôsobí v Kazachstane od roku 2005.
To znamená, že bol položený seriózny základ pre rozvoj našich vzťahov. Avšak práve vedomie toho, že ich potenciál, ktorý je predovšetkým v ekonomickej oblasti, nebol ani zďaleka vyčerpaný, poslúžil ako základ pre rozhodnutie hlavy štátu o otvorení plnohodnotného veľvyslanectva v tejto stredoeurópskej krajine.
– Tak sa porozprávajme o výsledkoch minulého roka „v jazyku čísel“: aká je dynamika obchodu za posledné roky?
– Objem obchodu medzi našimi krajinami sa v roku 2020 zvýšil a dosiahol 69,4 milióna amerických dolárov (vývoz - 1,8 milióna amerických dolárov, dovoz - 67,6 milióna amerických dolárov), čo je o 62% viac ako v roku 2019 (43,1 milióna dolárov).
Zároveň v roku 2018 už obchodný obrat prekročil 60 miliónov dolárov. To znamená, že dynamika je dosť nerovnomerná, aj keď rast v uplynulom roku opäť potvrdzuje prítomnosť rastového potenciálu a záujem o ďalšiu vzájomne výhodnú obchodnú expanziu.
- A aké sú hlavné položky kazašského vývozu a dovozu?
– Kazachstan dodáva na Slovensko hlavne zemný plyn, hnojivá, časti strojov a prístrojov. Naša republika zase dováža automobily a ich komponenty, stroje, zariadenia, stavebné materiály, herbicídy, lieky, potraviny, drevnú buničinu, textil, nábytok atď.
Keď už hovoríme o autoch, treba vysvetliť, že Slovensko do Kazachstanu dodáva hlavne autá značky KIA a súčiastky k nim, pretože na Slovensku už dlhé roky pôsobí závod juhokórejskej spoločnosti a celkove existujú štyri veľké automobilové koncerny (okrem KIA sú ďalšie značky Volkswagen, Peugeot-Citroen a Jaguar-Land Rover) a na Slovensku sa vyrobí viac ako 1 milión aut ročne, čo je na obyvateľa viac ako v ktorejkoľvek inej krajine na svete.
Ale ako už bolo spomenuté vyššie, objem bilaterálneho obchodu nevyčerpava uplný potenciál, s čím súhlasia ministerstvá obchodu Kazachstanu a hospodárstva Slovenska. Preto pracujeme na rozšírení zoznamu tovarov vyvážaných z Kazachstanu a vyrovnovaní nášho obchodného obratu.
Napríklad, obchody s potravinami tu predávajú mrazené filé z zubáča z nášho jazera Zajsan, ktorého rozšírenie vývozu je tiež možné.
Dúfame, že v týchto záležitostiach aktívnu pomoc poskytne už spomenuté centrum QazTrade a sme pripravení poskytnúť našim spoločnostiam všestrannú pomoc.
– Okrem plynu, aut zo Slovenska a nášho zajsanského zubáča, čo iné by ste mohli pomenovať ako perspektívne oblasti spolupráce?
– Podľa nášho názoru, potenciál spolupráce je v oblasti strojárstva, obranného priemyslu, inžinieringu a IT. V týchto oblastiach prebiehajú rokovania s mnohými spoločnosťami, po ktorých sa Kazachstanu zasielajú návrhy na spoluprácu. Čakáme na výsledky spolupráce spoločností v týchto oblastiach.
Napríklad, bola dosiahnutá dohoda medzi akimatom Nur-Sultana a známou slovenskou spoločnosťou Colosseo EAS o rekonštrukcii Športového paláca Kazachstan na princípoch verejno-súkromného partnerstva (PPP). Tato slovenská spoločnosť, ktorá bude v projekte pôsobiť ako spoluinvestor, sa veľmi dobre osvedčila pri realizácii podobných projektov v iných krajinách, napríklad, pri modernizácii futbalového štadióna Zenit v St. Peterburge alebo hokejového štadiónu Capitol One Arena vo Washingtone.
Verejné a súkromné obranné spoločnosti alebo špecializované spoločnosti oboch krajín majú veľký záujem o spoluprácu, ktorá je založená na existencii podobnej histórie výroby zbraní v časoch socializmu.
Potenciál má Holding Matador, ktorý začal s výrobou pneumatík pred sto rokmi a dosiahol úroveň modernej dizajnérskej, inžinierskej a obrannej spoločnosti. Po jeho výrobkoch je dopyt v koncerne Volkswagen, a je oň záujem na našom trhu.
Treba však chápať, že väčšina slovenských podnikov sú predsa len malé a stredné spoločnosti, s ponukou konkurenčných špecializovaných výrobkov, ktoré ponúkajú na zahraničnom trhu. Jednou z takýchto spoločností je napríklad CSM Industry s.r.o., ktorá už viac ako 50 rokov vyrába kvalitného univerzálneho dokončovaciaho stroja (UDS). Nedávno nadviazala spoluprácu s Pavlodarskou továrňou TEMIRMAŠ s.r.o. na montáži UDS v Kazachstane na základe podvozkov kamiónu KamAZ s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť produktu na našom trhu. Aj Slováci hľadajú ďalších partnerov na diverzifikáciu svojho portfólia.
Verím, že celkove sa zvýši objem investícií zo Slovenska a počet spoločných a slovenských spoločností pôsobiacich v našej krajine.
– Je dôležité, aby sa všetky skutočne sľubné oblasti a hore uvedené projekty stali realitou a neostali iba na papieri...
– Aby sa tak stalo, prebiehajú práce na zlepšení právneho rámca. Úlohou je vyplniť obsah predtým existujúcich dokumentov (a je ich už viac ako 20), aj nových. Plánujeme tiež uzavrieť medzirezortné dohody o spolupráci v oblasti životného prostredia a v oblasti vzdelávania, podľa ktorých bude možné obnoviť výmenné študijné pobyty študentov. Prebieha práca na zmluve o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach.
Tento rok tiež plánujeme nadviazať prvé partnerské vzťahy medzi mestami našich krajín. Okrem toho existujú plány na vymenovanie honorárnych konzulov našej krajiny vo viacerých regiónoch Slovenska, ktoré budú stimulovať aj obchodné väzby.
Dúfame, že tento rok, aspoň v druhej polovici, budeme môcť pokračovať v organizovaní služobných ciest v oboch smeroch v určitom rozsahu, ciest novinárov a odborníkov, koncertov a výstav.
Dôležitým mechanizmom je medzivládna komisia pre hospodársku, vedeckú a technickú spoluprácu. Spolupredsedovia sa dohodli, že ďalšie, 9. zasadnutie sa bude konať v druhej polovici roka v Bratislave, aby sa tým dal nový impulz jej práci. Ako hovoria Slováci: „Držíme palce!“ v nádeji, že pandémia do tých čias konečne ustúpi.
– A, mimochodom, aká je situácia s koronavírusom na Slovensku?
– Od začiatku pandémie bol celkový počet infikovaných ľudí na Slovensku podľa oficiálnych štatistík asi 300 000 ľudí (na základe výsledkov testov PCR), z ktorých sa väčšina už uzdravila. Znepokojujúca dynamika však pretrváva. Podľa posledných údajov si táto choroba vyžiadala životy približne 6 800 občanov Slovenska a nedávno sa zvýšila úmrtnosť na COVID-19, čo vláda pripisuje rozšíreniu takzvaného „identifikovaného vo Veľkej Británii“ nebezpečnejšého vírusa. Ak pred rokom bolo Slovensko dlhodobo na prvom mieste na svete z hľadiska najnižšej úmrtnosti na koronavírus, dnes je to, žiaľ, v prvých riadkoch hodnotenia úmrtí za predchádzajúci týždeň na 100 000 ľudí.
Vláda však prijíma aktívne opatrenia na potlačenie šírenia infekcie, urýchlenie očkovania a zároveň podporu hospodárstva. Od 8. februára vláda zaviedla systém COVID-automat, ktorý by mal účinne a rýchlo reagovať na zmeny v epidemiologickej situácii, zabezpečiť transparentnosť rozhodovania a predvídateľnosť zavedenia obmedzení.
– Ako už pandémia ovplyvnila ekonomiku Slovenska?
– Pandemické a protipandemické opatrenia mali vážny dopad na ekonomiku Slovenska, ako aj na celý svet. Táto krajina má absolútne otvorené hospodárstvo, veľmi závislé od vývozu výrobkov a situácie v hospodárstve hlavných obchodných partnerov, predovšetkým v Európskej únii, ktorej je členom.
Ekonomika Slovenska vykázala za posledných pár rokov pozitívnu dynamiku rastu (v roku 2018 – 4%, v roku 2019 – 2,3%), ale v roku 2020 sa ekonomika znížila o 5,8%. Podľa vládnych údajov by rast mal byť v roku 2021 4,3% a v roku 2022 – 3,9%.
Očakáva sa, že sa Slovensko vráti na svoju predkrízovú úroveň ekonomického rozvoja začiatkom roku 2023. Ekonomika počíta s modernizáciou a reformami stanovenými v Stratégii pre konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky so zameraním na ďalší rozvoj zelených technológií a digitalizáciu, do veľkej miery s využitím prostriedkov z Európskeho fondu pre budúce generácie.
– Ak ste sa už dotkli témy zdravotnej starostlivosti, existujú nejaké plány na spoluprácu medzi našimi krajinami v oblasti medicíny?
– Pracujeme na tom. Na pozadí pandémie koronavírusu sa medicína stala jednou z kľúčových oblastí rozvoja aj v Kazachstane. Jedným z vrcholných biotechnologických vývojov je slovenská spoločnosť DB Biotech, ktorá sa zaoberá vyvojom vysoko kvalitných klonálnych protilátok používaných pri výskume a klinickej diagnostike rakoviny.
Tato spoločnosť má záujem o spoluprácu s kazašskými partnermi, a to aj v oblasti spoločných výskumných a vývojových aktivít a výroby.
– А aký je potenciál rozvoja spolupráce v oblasti cestovného ruchu, na ktorý vláda našej krajiny v období pred krízou zamýšľala staviť?
– O rozvoji spolupráce v oblasti cestovného ruchu v súčasnosti je ťažké hovoriť, najmä preto, že odvetvie turizmu na Slovensku najväčšmi bolo postihnuté. Musíme však myslieť na spoluprácu v tejto oblasti a plánovať ju.
Samozrejme, chceli by sme, aby sa občania Slovenska dozvedeli viac o Kazachstane, a sem Slováci voľne cestovali. Pred pandémiou bolo Slovensko jednou z 57 krajín, ktorej občania mali k nám bezvízový vstup, avšak v dôsledku reštriktívnych pandemických opatrení bol tento režim podľa vládneho nariadenia pozastavený do 1. mája tohto roku.
Na Slovensku teraz platí 14-denná povinná karanténa pre návštevníkov z Kazachstanu a desiatok ďalších krajín, čo tiež neuľahčuje cestovanie.
Dúfame, že v blízkej budúcnosti budú všetky tieto požiadavky zrušené, samozrejme, hneď ako to umožní epidemiologická situácia v našich krajinách a vo svete ako celku.
Pre spoluprácu v oblasti cestovného ruchu bol vytvorený potrebný zmluvný rámec vrátane nedávno podpísaného memoranda medzi príslušnými rezortmi, a to aj vďaka dostupnosti zdrojov s veľkým turistickým potenciálom (hory, minerálne pramene, veľa hradov atď.).
Slovensko nazhromaždilo rozsiahle skúsenosti s rozvojom cestovného ruchu a práve vo vzájomnej výhodnej výmene skúseností, ako aj v účasti slovenských spoločností na rozvoji letovísk v Kazachstane sú veľké vyhliadky na spoluprácu.
Práve výmena skúseností, výmena študentov a profesorov je hlavným predmetom už spomínaného memoranda medzi našou Univerzitou cestovného ruchu a pohostinstva v Turkestane a Ekonomickou univerzitou v Bratislave.
- Je zrejmé, že rozvoj kontaktov medzi krajinami a cestovného rucha uľahčuje dostupnosť priamych letov. Sú možné po pandémii?
– Ide o to, že ešte ani pred pandémiou neexistovali priame lety z Kazachstanu na Slovensko, pretože každý, kto chce navštíviť túto krajinu, prilieta cez letisko vo Viedni, ktoré sa nachádza iba 40 minút od Bratislavy. Mimochodom, Viedeň a Bratislava sú možno dve najbližšie hlavné mestá v Európe: vzdialenosť medzi nimi je iba asi 70 kilometrov. Pasažieri využívali priame, lacné lety spoločnosti WizzAir z Nur-Sultan do Budapešti, ktorá je vzdialená len 200 km alebo dve hodiny vlakom od Bratislavy. Cestovatelia tiež využívali priame lety z Bratislavy do Moskvy a späť leteckej spoločnosti Pobeda. Preto obnovenie týchto letov, momentálne, v plnom rozsahu objektívne uspokojí existujúce potreby.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a potenciál cestovného ruchu oboch krajín si v súčasnosti myslím, že je príliš skoro hovoriť o priamych letoch. Všetko je však možné a po pandémii budeme o tejto otázke rokovať s našimi slovenskými kolegami.
– Аké sú vaše osobné dojmy zo Slovenska za rok?
– Predovšetkým chcem povedať, že naše krajiny majú veľa spoločného. Obe krajiny sú vnútrozemské. A ak je Kazachstan v strede Eurázie, potom je Slovensko priamo v strede Európy. Obe krajiny majú väčších susedov, s ktorými sú spojení storočiami histórie. Kazachstan aj Slovensko sú nadnárodné štáty. Nakoniec, obe krajiny získali samostatnosť pred menej ako tridsiatimi rokmi a budujú suverénny štát a trhové hospodárstvo na pozadí podobných a vážnych problémov.
Ešte pred svojím vymenovaním som bol na Slovensku pracovne. To, čo ma v tejto krajine upútalo, boli jej obyvatelia. Sú hlavným bohatstvom tejto kompaktnej a krásnej krajiny. (Územie Slovenska s rozlohou 49 000 kilometrov štvorcových je 55-krát menšie ako územie Kazachstanu, počet obyvateľov je 5,5 milióna ľudí - poznámka autora)
Tradície slovenskej spoločnosti, mentalita sú v mnohom pripomínajú naše vlastné. Napríklad, Slováci si veľmi vážia starých ľudí, a rovnako ako my, sa snažia byť si navzájom bližší.
Slováci sú pohodoví a priateľskí. Ich ochota deliť sa o svoje najhlbšie myšlienky alebo problémy a ľahkosť, s akou prechádzajú na „ty“, najprv trochu odrádzajú, ale potom odzbrojujú a získavajú si vaše sympatie.
Staršia generácia Slovákov si pamätá ruštinu, mladí ľudia takmer všetci hovoria po anglicky. Rešpektujú sa tu národné tradície, zachováva sa ľudové umenie, ľudové remeslá, Slováci obľubujú národnú kuchyňu.
Preto tu hovorím našim priateľom a partnerom: „Сítime sa tu ako doma.“
– A čo vedia o Kazachstane na Slovensku?
– Pomáha nám v tom naša spoločná socialistická minulosť a história druhej svetovej vojny.
Na Slovensku si dobre pamätajú, že je to predovšetkým vďaka hrdinstvu a obetiam Červenej armády, v ktorých radoch bojovali a Kazachstanci, bolo Slovensko v rokoch 1944-1945 oslobodené od fašistických útočníkov. Hrdinstvo sovietskych vojakov, bok po boku s vojakmi 1. československého zboru a rumunskej armády, ktorí bojovali proti nacistom, si tu veľmi dobre pamätajú a ctia si to. Na Slovensku sa nachádza 160 sovietskych hrobov, kde vo večným spánkom odpočíva vyše 60-tisíc sovietskych vojakov a o tieto hroby a pamätníky je starostlivo postarané. Podľa našich údajov, ktoré si stále vyžadujú ďalšiu spoluprácu s ruskými partnermi, je iba v Bratislave na vojenskom pamätnom cintoríne Slavín z takmer 7 000 pochovaných vojakov a dôstojníkov asi 400 Kazachstancov.
V rámci socialistického priestoru počas sovietskej éry venovalo Slovensko veľkú pozornosť štúdiu ruského jazyka. Niektorí mladí ľudia študovali v Sovietskom zväze. Preto tu môžete často stretnúť ľudí, ktorí majú predstavu o histórii národov ZSSR, vrátane Kazachstanu, ako aj takých, ktorí majú u nás priateľov.
Mnoho ľudí pozná Kazachstan ako miesto kozmodromu Bajkonur. Ako hokejoví fanúšikovia sa Slováci zaujímajú o stav hokeja v našej krajine, najmä preto, že v našich tímoch hrajú slovenskí športovci, svojho času hral Slovan Bratislava v KHL a do Bratislavy prišiel kazašský tím Barys. Kazachstan je tiež známy ako krajina vyvážajúca ropu a plyn s chladným podnebím. Zároveň Kazachstan a ďalšie stredoázijské krajiny sú zároveň na Slovensku vnímané ako nová zaujímavá turistická destinácia, takže mnohí by sa k nám v budúcnosti chceli pozrieť.
K ďalšiemu zblíženiu našich krajín prispejú aj desiatky článkov publikovaných v slovenských médiách za posledný rok, venovaných sociálno-politickým a sociálno-ekonomickým reformám uskutočneným z iniciatívy prezidenta K.-Ž. Tokajeva a aktuálnym otázkam života kazašskej spoločnosti.
Značný záujem vyvoláva to, ako sa naša krajina vyrovnáva s dôsledkami pandémie koronavírusu, reformuje hospodárstvo, rozvíja vzťahy s Ruskom, Čínou a krajinami Strednej Ázie, pretože Kazachstan je považovaný za dôležitú krajinu s veľkým potenciálom v srdci novej Hodvábnej cesty a euroázijského kontinentu.
Bulletin veľvyslanectva vydávame v slovenčine už takmer rok. Aby sme mohli informovať záujemcov, spravujeme webovú stránku v štyroch jazykoch, rovnako ako sme na Wikipédii vytvorili a neustále aktualizovali stránky o kazašsko-slovenských vzťahoch.
Tento rok máme plány a projekty spojené s oslavou mnohých výročí, predovšetkým 30. výročia našej nezávislosti, vrátane vydania knihy o histórii Kazachstanu a výstavy fotografií. Dúfame, že okolnosti nám umožnia ich realizovať.
- Spomenuli ste, že mnohí ľudia na Slovensku rozumejú po rusky. Súdiac podľa vašich príspevkov v sociálnych sieťach sa učíte po slovensky a usilujete sa deliť o svoje vedomosti s priateľmi v Kazachstane. Je to treba?
– Po rusky rozumejú hlavne tí, ktorí majú menej okolo 50 rokov a viac, pretože sa ruštinu učili v škole a na univerzitách. Ale po Nežnej revolúcii v Československu v roku 1989 bol tento predmet z učebných osnov odstránený a ruština nahradená angličtinou a/alebo nemčinou.
Z pohľadu turistu môže stačiť znalosť ruštiny. Ak však chcete pracovať ako diplomat, znalosť jazyka krajiny, v ktorej pracujete, je jednoducho nevyhnutná.
Mimochodom, učenie sa jazyka nie je iba našou iniciatívou, ale aj veľmi jasným vyhlásením vedenia nášho ministerstva zahraničia o potrebe kazašských diplomatov neustále študovať alebo zdokonaľovať sa v znalosti jazyka hostiteľských krajín. Bez znalosti jazyka v skutočnosti jednoducho nemôžete pochopiť krajinu, jej obyvateľov. Jedno príslovie hovorí: „Тiл – көңiлдiң кiлтi / Tiľ – koniľdyn kilti“ (z kazašského jazyka Jazyk je kľúčom k ľudskej duši).
Moji kolegovia a ja sa učíme po slovensky, najmä preto, že to nie je príliš ťažké pre človeka, ktorý hovorí po rusky, alebo to už po slovensky hovoríme.
– Nemôžem sa neopýtať na spoluprácu v oblasti kultúry...
– Kultúra je bezpochyby najlepším veľvyslancom. A naša kultúrna a humanitárna spolupráca tiež pokročila, aj keď nie tak aktívne, ako by sme chceli.
Rok 175. výročia Abaja sa pre nás začal aktívne - už v januári 2020 sa z iniciatívy Národnej akademickej knižnice Kazašskej republiky v Ústrednej knižnici akadémia vied SR uskutočnila slávnostná ceremónia darovania kníh Abaja v rôznych jazykoch.
V októbri sme boli obzvlášť hrdí na vydanie vôbec prvého prekladu Slov ponaučení veľkého Hakima do slovenského jazyka. Kniha bola veľmi dobre prijatá: v odozvách na knihu ľudia, ktorí ju už čítali v Bratislave, aj mimo nej, sa s nami podelili o svoje myšlienky o múdrosti Abajových postulátov, ktoré sú dnes stále relevantné, a to nielen pre Kazachstan.
Svojich priateľov sme potešili aj ďalšou knihou - ilustrovanou zbierkou 101 zážitkov z Kazachstanu. Toto je živý fotoalbum a akýsi turistický sprievodca, ktorý pripravilo spoločne naše veľvyslanectvo a národná spoločnosť Kazakh Tourism a ktoré vydalo známe britské vydavateľstvo Hertfordshire Press. Podrobne odhaľuje identitu a tradície krajiny od staroveku po súčasnosť, predstavuje ľudí, architektúru, zaujímavé mestá, nádhernú prírodu a mnohé pamätihodnosti.
Možno povedať, že táto kniha, jedna z prvých o Kazachstane v slovenskom jazyku, je symbolom a zárukou našej spoločnej nádeje na rýchly návrat ľudstva do normálneho života.
A naše ďalšie plány do budúcnosti sú, samozrejme, spojené s normalizáciou života. Rád by som sem priviedol našich interpretov tradičnej kazašskej hudby, najmä preto, že sa tu konajú veľké hudobné festivaly.
Zapísala Kulpaš Konyrova